Vždy v noci sa moja krv mení na fialovú. Tmavo fialovú.
Vždy.
Vždy, keď sa dívam na svoje žily, vidím ten prechod, kedy sa z červenej krvi v tmavomodrých žilách stane fialová. O polnoci, skôr, či neskôr, každú noc.
Vo fialovej krvi mi prúdi všetko, čím sa moja červená krv cez deň preliala.
A prúd sa zrýchľuje, pridáva, všetko sa víri v jednom prúde a stále zrýchľuje. Nočná obloha fialovie. Tiene sa predlžujú, mesiac má divoký pohľad na Zem.
V zrkadle sa dívam do svojích očí. Sú lemované jemne fialovou linkou na vnútornej strane viečok. Linka je matná a tenká a slabo žiari. Nedotýka sa mojich očí. Mám divoký pohľad.
Na svoje oči, na mesiac, na všetko okolo. Svet spomalil. Ja bežim rýchlejšie. O život. O život všetkého živého, čo uvidím. Zrýchľujem. Fialové linky sú okolo všetkého, pulzujú.
A v zrkadle vidím svoje oči s fialovou linkou okolo a krvavým pohľadom.
