Okolo veľkej studne, aké bývajú na rovinách alebo v púšti, na dlhom drevenom ramene majú lano a na konci je vedro, chodia štyri plameniaky. Ružové konce pier, zahnuté zobáky, dlhé nohy.
Nejdú za sebou ako husi, sú od studne rôzne ďaleko. A rozprávajú sa medzi sebou.
1. plameniak: Pamätám si, že kedysi tu bol len piesok.
2. plameniak: Ja si pamätám, že kedysi tu bola studňa.
3. plameniak: Ja si pamätám more.
4. plameniak: A ja si pamätám oblohu.
Potom chvíľu mlčia a chodia okolo. Potom jeden plameniak povie niečo ako "vhuum" a zo studne je počuť slabú ozvenu "uum".
Plameniak, ktorý je najdalej od studne, príde až k nej a díva sa dole. Je tam tma. Zo studne sa ozve "mm". Ku studni príde ďalší plameniak a tiež sa díva do studne. A zo studne sa ozve "mvv".
Tretí plameniak sa pripojí k prvým dvom a v tme je zase o niečo väčšia tma.
"Vvo" ozve sa zo studne. Nakoniec príde ku studni aj štvrtý plameniak a tiež sa díva dole.
"Vvoodu" ozve sa zo studne.
"Vodu..... vodu" zopakuje studňa.
Plameniaky stoja, čakajú, ale v studni je ticho. A znie to tak, ako keby to ticho trochu hučalo. Výjde mesiac, ochladí sa a začína noc.
