Pod jazyk vložím si olovenú tabletku. Keď ju prehltnem, k oblohe vyletí drak. Celý je červený, prudký a divý. Plný mojich myšlienok. Krídlami udiera, láme vzduch.
Tie myšlienky spoznávam. Sú moje. Boli. Prestali ma baviť. Uložil som ich na regály v zaprášenej knižnici vlastného tela. Čo všetko by sa dalo prečítať skalpelom? Alebo ostrým nožom.
Nekonečné rady regálov. Police s knihami, zabudnutými slovami, obrazmi. Otvoriť a začítať sa? Alebo radšej nie. Čítam.
Znie mi to povedome. Myslím, že toto som si už myslel. Ubehli roky, už na to nemyslím. Čo všetko som si ja myslel?! Kto by si pomyslel?
Niekoľko nezmyslov. Len spáliť a popol vysypať do kontajnera spomienok.
