Po čase sú tu znova kulinárske dvere. Okno nemáme. A aby sme boli "in" a "inet", bude to hotová kulinárska gateway. Po našom - vráta ako na stodole.
Firemná kuchyňa alebo kuchynka... (prudká odbočka rovno)... Keď si budete hľadať prácu, nájdite si takú firmu, ktorá má veľkú kuchyňu a málo zamestnancov... (spiatočka, plný pedál, prudko otočiť, zatiahnuť ručnú... pištia gumy)... kde sme to boli. Aha, v kuchyni.
Takže, firemná kuchyňa, nezávisle na veľkosti, je vždy plná použitého riadu. V hociktorej firme. Stavím sa o lyžičku (s kúskami jogurtu), že ak pôjdete z firmy v noci posledný a v kuchyni nebude ani jeden hrnček od kávy, proste nič, tak ráno, keď prídete prvý, budú tam už dva.
Ale poďme variť. Vlastne jesť. Je primeraný čas na to, aby sme ponorili jazyk do jedla, do niečoho na obliznutie, uhryznutie a prehltnutie.
Ehm, no táák.
Pravidlo 1. Neotvárajte chladničku, ak tak nerobíte pravidelne každý deň, teda ak nie ste jej častým užívateľom. Mohlo by sa stať, že znovu uvidíte svoj obed.
Pravidlo 2. Nenápadne nahliadnite do komory, skladu alebo ako voláte miestnosť, kde sa vždy nájde niečo suché, sladké alebo slané. Čo sa ponúka výhradne návštevám/zákazníkom. Inak by to nejedol ani túlavý pes.
Keď uvidíte zásoby, dostanete chuť na všetko ostatné.
Pravidlo 3. Snorenie. Presnoríme stoly kolegov.
Pravidlo 4. Niečo nájdeme. Vždy sa niečo nájde.
Ide sa na to. Dnešné predjedlo budú jablká - našli sme dve u kolegu alebo kolegyne.
Vrátime sa do kuchyne vyberieme nôž. Je dlhý aspoň tridsať centimetrov, čepeľ samozrejme. Nikto nikdy nezistil, prečo.
Sme lenivý tvor a preto sa snažíme obieliť jablko 5 minút jednou stranou čepele a 5 minút druhou. Bezvýsledne. Prekonáme teda lenivosť a zájdeme si po vlastnú rybku/švajčiar/crkt/gerber alebo inú dýku, ktorú momentálne vlastníme a nosíme.
Obielime jablká a s trochou štastia ostanú nepokropené teplou tmavočervenou tekutinou. (pozor: prosíme šlachticov aby si jablká nechali obieliť).
Potom jablká pokrájame na kúsky aké sú momentálne in, trendy, cool... alebo aké sa nám pačia. Váhame, čo ďalej. Zrak nám padne... zrak hovorím, vy stojte... zrak nám padne na pohár s medom.
Pohár s medom máme vždy, keď nemáme na to, aby sme sladili cukrom. Zoberieme lyžičku, namočíme do medu a jemne pokvapkáme naše cool jablkové skoro kocky. Sú trendy, na to pozor.
Ak nenájdeme čistú lyžicu, chvíľu váhame.
Vie niekto prečo?
Správne, sme leniví.
Ak to prekonáme, umyjeme od jogurtu napríklad tú, ktorá je v stávke. Ak to neprekonáme, chceme namočiť do medu náš nôž. Dostatočne skoro sa zháčime, nôž zavrieme a uložíme do vrecka. Použijeme kuchynský, ten s tridsať centimetrovou čepeľou.
Zbadáme citrón. Tridsať centimetrovou čepeľou sa ho snažíme rozrezať asi tak 2-3 minúty. Viac nie je potrebné, aj keď sme naozaj leniví, pretože nášu rybku/švajčiar/crkt/gerber alebo inú dýku, ktorú momentálne vlastníme, máme práve vo vrecku. Tak ju teda použijeme.
Z citrónov vyžmýkame, čo sa dá, nedá a aj dušu. Peniaze nie. Peniaze citrón nepustí. Dužina z citróna na jablkách nevadí.
Nakoniec pridáme med, podľa vlastného uváženia, vedomia, svedomia a momentálneho stavu šialenosti.
Podávame zásadne s vidličkou (jeme za PC) a aspoň šiestimi obrúskami. Tri znich navlhčíme vo vode. Dobrú chuť.
