Píšem si. Bez rozmyslu ukladám nezmyselné slová nezmyselne za sebou. Za každým slovom jedno slovo a pred každé dve slová ešte jedno slovo. Slovo do radu, slová zaradom. Slovo na radu.
Niet slov. Niet rady. Niet pomoci. V noci.
Ani vo dne. Možno na dne.
Na dne každej fľaše. S pomocou, či bez. Môcť si tak pomôcť.
A na dne morí...
...je tma.
Všetky tie holé vety a nahé súvetia. Rozpažené ruky. Ubiehajú roky.
Mesiace a dni. Po daždi. A každou sekundou stávam sa lepším. Mŕtvy indián, dobrý indián. Nepoznám nepoznané. Nespoznám objavené.
Vždy na lane. Možno krátkom, možno dlhom. Ale na lane.
Veky. Piesok a púšť. Zabudnuté. Kľud.
