Kráčam.
Bežím.
Rýchlo.
Rýchlejšie ako vlastné myšlienky. Za všetkým. Pred všetkým. Necítim si telo. Necítim vlastne nič. Len o tom viem.
Viem, kde som. Viem o dva kroky pozadu. A len tak matne tuším, že sa nedotýkam zeme. Keď sa obzriem, uvidím sa.
Cítim, viem, viem, cítim... ako život... ako sa kĺže... Preč.
Život, ktorý žijú všetky životy.
Omrvinky.
Pulz. Tu je to miesto. Počuť to. Presne... tu.
A tak každé ráno vstávam, zvedavý, či ešte žijem.
