Moje svaly. Hýbu sa, pulzujú, kmitajú. Bez kontroly. Ostáva mi len... len sa dívať. Očami zvnútra vlastného tela von. Niekam do perspektívy nízko nad hlavou. Len roztiahnuté krídla, nemáva nimi. Len letí, sleduje.
A ešte si môžem dovoliť malý úsmev, skriviť pery.
Myseľ a vedomie... a pamäť, city... len také oblaky hmly a dymu. Vzdúvajú sa. Okolo tela. Cítim ich? Môžem?
Kráčať. Nemôžem kráčať. Len bežať a nedýchať, nemôžem. Nemusím.
Slzy na chodníku. Kvapky, ktoré narazili, zostali kvapkami. Chytiť vodu a soľ medzi prsty. Mláka smútku. Radosti?
Kvapky krvi, rieky sa zlievajú a prúdia k horizontu a tam... tam je vodopád. Nekonečný.
Zmizni a zmiznutý zostaň.
