Ruky už nie sú, čo bývali, opisujú kruhy pod hladinou vzduchu, padajú k telu. Pomaly. Mäso sa chveje výbojmi v sústave nervov, koža praská, odskakuje. Ulož si telo, pokľakni, lahni. Tam do kaluže. Krvi. Zaschnete do reliéfu položivej sochy. Spisuješ vzorec bolesti, trhá ťa vo vnútri, so šlapajou úsmevu a zrazeným obočím. Nútiš sa prežívať nekonečná sekúnd odkazov vyrytých do žuly. Slabota, slepota, lepkavá vôňa. Hanba a prach, ktorý piješ.
Polož si ruky na srdce, kde si ho mal, schovaj čiernu dieru do dlaní. V končekoch citíš tvar a chlad. Stav za poslené storočia a veky. Zovreté hrdlo. A slabý, veľmi slabý... slabý sa cítiš.
Vrastáš do kameňa. Len sa neobzrieť, len sa neobzrieť, neobzrieť, neob...
