Občas sa cítim skvele. A občas cítim skvele.
Prší. Kvapky hrajú takú hru, ktorá lepšie trafí.
V noci ma každý sleduje. Pozriem von oknom a v každom okne je tma. Sledujú ma tak, aby som ich nevidel. Tajne.
Trojku mám rád, na jej konci začína pohyb. Radím ju s vystretým prstom, zatlačím CD na paneli, hneď potom Volume+. Hluk zvnútra sa pretláča s tým zvonka. Volume+ vyhrá.
Noc a tma. A tmavá ulica a na jej konci čierna mačka odráža dva smaragdy do reflektora. Nadvihne nos, počká si. Zastavím a bliknem, nech prejde. Zastaví a chvíľu počúva, zamňaučí.
Na dne Hincovho plesa sedí Lochnesská príšera a trasie sa od zimy. Nejako to vydržím, opakuje si. Veď do Poľska je to len kúsok.
Do najznámejšej talianskej karosárskej dielne vôjde nadherná mladá žena. Chodba je plná zrkadiel, v nich kráča modelka za horizontom.
Mala by som záujem o facelifting, osloví Gianniho.
Prezrie si ju od hlavy po prsia, k očiam a k nohám. Zdvihne telefón a povie: Priprav mi E138A-M073.
A modelke: Nech sa páči posaďte sa, príprava potrvá pätnásť minút. A prisunie jej časopis Vogue. Vyjde až o 3 mesiace.
Spoznáva tvár. Jej sedemnásťročná tvár s dospelými, tridsaťročnými črtami. Na oblúku ušnice je nevýrazné logo dielne.
Spokojne sa oprie a číta o žrádle pre psov.
A vetrík jemne zaduje. Strecha sa odtrhne a uletí v diaľ. Usmiata rodinka so strapatými vlasmi pozoruje tornádo za oknami. Rozbitými.
Ukradla mu zápalky. Zhorelo pol mesta, kým si ich vypýtal späť.
