Ponoríš si ruku v mojom srdci. Citím, ako sa mi prelieva krv cez tvoje prsty. Vystupuje po ruke k tvári. Usmievaš sa. Popraskané pery. Tečú ti slzy. Karmínové. Dve rieky na lícach. Vlasy padajú do čela. A ešte. ... Čo ešte? Aha, áno, pulzuje ti tepna na krku. Malá hrčka.
Dva. Rýchle nadýchy. Dvakrát po sebe. Nevydýchol som. Čo je? Chvejú sa ti pery. Ja sa chvejem celý. Nie. Trasiem. Ak si to uvedomím, je mi zima. Tie prsty. Dostanem to z hlavy. Na chvíľu. Aj tak sa to vráti. Cítim sa tažší. A menší.
Hromadia sa ti sliny. Musíš dýchať. Zhlboka. Cez ústa. Hlavu striedavo skláňaš, vystieraš. Rieky sú väčšie. Pramienok vlasov sa ti prilepil na krku. Tam zboku. Dalšia rieka. So spánku. Len kvapky. Zasychajú.
Trasie sa mi sánka. To je tak smiešne. Trápne. Neviem to zastaviť. Päť cencúľov niekde v hrudi. Asi srdce. Ako ľad. Daj ich von.
Tam máš kaluž. Tam na ramene. Ostrovček mora vpíja sa do bavlny...
Kde je ruka. Tá druhá. Tvoja ruka.
Tak vidíš, predsa len niečo. Krvácame rovnako.
No tak...
Dokonči to.
