V kútiku oka zjaví sa pierko. Nesie ho vánok. Popolavé, strapaté.
Príchadza.
Jej kroky, asi tridsať centi nad zemou. Unášaná vetrom. Čierne vlasy a čierny kabát. Vzdúvajú sa pred ňou. Dva kŕdle vrán. A niekoľko popolavých pierok si nájde cestu rukávmi. Prilietajú.
Blíži sa a stále je ďaleko. Nekráča odniekiaľ sem. Putuje od vtedy do teraz. Až...
Je tu.
Vlasy voľne spadnú. Stále sa vlnia, vietor je s ňou. Dva smaragdy jemne svietia. Rozpaží ruky, zakloní hlavu. Obrys krídiel.
Splním ti sny. Všetky. A všetko.
Sny?
Pritiahnem si ju k sebe. Opriem si čelo o jej. Zavri oči.
Obočie na obočie. Oko proti oku. Rozšírim zreničky.
Otvor.
Díva sa. Len chvíľu. Telo jej ochabne, kolená podlomia.
Ja nemám sny.
Prudko dýcha.
Len nočné mory.
Omdlie.
Tie splniť nedokážeš.
