...bol deň ako každý iný. A predsa len... možno práve napriek tomu. Ale v podstate. Veď nič. Každý si hovoril, veď je to dobré. Óká. V pohode. Normálka. Veď to tak ma byť.
Až sa tá vystupňovala. Nervozita myslím. Taká veľka všeobecná. Keď polka sveta je nervózna z toho, že druhá polka nerváči, že prvá polka má nervy, z nervóznej druhej polovice.
Nebyť.
Ne...
Tak teda dnes.
