Viem presne, čo sa stane. Do detailov, na sekundy. Premýšľam, či niekto vie, že ja viem. A ak vie, či to bude chcieť zmeniť. Aby sa stalo. Aby som nevedel. A čo ak vie, že ja viem, že nič nezmení. Vie, že viem, že nemôže. Vie, že viem, že neexistuje. Do detailov.
Ako prsty na klavíri, prechádzajú v krokoch zložitého tanca, vyťukávajú kvapkami do piesku male krátery, zaprášené jamky sušia celú púšť, čo zostala v mori. Pod hladinou ostali, naveky slané sny, čiarky na viečkach.
Noc je jediná. Od úplného začiatku. A zostane.
