Vyletieť nad oblaky, sadnúť si do baru Blankyt a piť. Všetko. Tykať si s barmankou, má anjelskú tvár. Namaľovanú v pekle. A čiernu košeľu so stojatým golierom s manžetovými gombíkmi z ružových rubínov, plamene. Volá sa Hellena.
Zavrie kšeft, vyhadzovač zamáva bielymi krídlami. Hostia odchádzajú, neplatia. Nikto neplatí. Všetci už zaplatili a niektorí ešte len zaplatia.
Sedíme na barovom pulte a dívame sa dole. Hellena vytiahne nejakú fľašu - vypijeme bar hovorí a fľaša koluje. Každému chutí, čo pije a každému inak.
Vyhadzovač pozrie cez číru fľašu do slnka, ovonia, ochutná trochu, prevaľuje v ústach, napije sa. Talianske Barolo, červené a splieta niečo o roku a bukete, farbe.
Podá mi fľašu, ochutnám. Pijem dlho, až na dno. Voda.
Sedíme, pijeme. Flaše hádžeme na Zem. Už tú kopu vidieť aj odtiaľto.
